Uvažovanie o živote takom, aký naozaj je…

Nikto nepochybuje, že poznanie má pozitívny dopad na ľudský život. Správne poznanie ho totiž môže robiť lepším, krajším a ľahším. I keď naša civilizácia oceňuje poznanie a poznávanie, predsa len má značné medzery v tých najzásadnejších a najdôležitejších veciach nášho života. Vo veciach, ktoré majú na naše bytie rozhodujúci vplyv. No a jednou z takýchto vecí je znalosť o zákonitosti opätovných príchodov človeka na túto zem.

Ako by mohol takýto druh poznania prispieť k pozdvihnutiu etiky, morálky, ľudskosti a väčšej ohľaduplnosti ľudí k ľuďom v bežnom, praktickom živote? Ako by mohol urobiť náš život krajším a lepším?

Všeobecné pochopenie, prijatie a akceptovanie zákonitosti opätovných príchodov človeka na túto zem by malo určite nesmierne pozitívny dosah na celú našu spoločnosť.

Istý ateisticky založený človek sa k tejto téme vyjadril nasledovne: „Pokiaľ by naše opätovné vtelenia na na zem existovali, malo by samozrejme takéto viac životné plánovanie a zmýšľanie prednosť pred jedno životným. Žiaľ, ja som ateista a na ďalšie životy neverím, rovnako ako ani v Stvoriteľa nie, nuž mi neostáva nič iného, ako sa podľa toho zariadiť. Čiže myslieť na to, aby som dosiahol materiálny blahobyt pre seba v tomto živote a to čo najskôr. Lebo život po päťdesiatke si už človek určite nemôže tak užívať, ako povedzme život po dvadsaťpäťke.“

Táto krátka úvaha dokonale vystihuje podstatu celého problému, spočívajúcu v úzko ohraničenom a sebecky materialistickom prístupe k životu ateisticky zameraných ľudí, ktorí sú presvedčení, že na zemi prežijú iba tento svoj jediný súčasný pozemský život. Tomu potom zodpovedajú ich hodnoty, postoje a všetko ich celoživotné snaženie.

Poznanie o opätovných vteleniach na zem je vedením o nepodplatiteľnej Spravodlivosti, ktorá vládne v našom stvorení. No a práve miera tohoto vedenia má veľký a nezanedbateľný vplyv na postoj človeka k vlastnému životu i na jeho postoj k iným ľuďom. Čiže na to, čo možno nazvať základnými prejavmi ľudskosti človeka voči človeku.

Uveďme si príklad: Istý podnikateľ bezohľadne okráda svojich zamestnancov. Odmena za prácu, ktorú im dáva totiž predstavuje iba zlomok hodnoty, ktorú jeho zamestnanci v skutočnosti vyprodukujú a tento takzvaný plat im sotva stačí na pokrytie ich najzákladnejších ľudských potrieb.

Majiteľ firmy teda neprimeraným spôsobom bohatne na úkor iných a to tak, že ich v podstate okráda, pričom z hľadiska pozemských zákonov je je to úplne v poriadku. Ba práve naopak, pozemské zákony podobné zaobchádzanie s ľuďmi ešte podporujú.

Svetskú spravodlivosť a jej zákony teda možno pokriviť a zmanipulovať, avšak v nijakom prípade to už nie je možné urobiť so zákonmi univerza. Až sem totiž ľudská bezohľadnosť a vypočítavá chamtivosť nesiaha.

Účinky spomínaných spravodlivých zákonov sa prejavia tak, že dotyčný bude musieť po svojej smrti „na vlastnej koži“ prežívať všetko utrpenie, ktoré spôsoboval iným. A vlákna jeho osudu ho pri ďalšom pozemskom vtelení neomylne privedú presne do takých pomerov, v ktorých bude musieť on sám trpieť núdzou a nedostatkom, aby aj pozemsky až do špiku kostí osobne precítil, aké je niečo podobného ponižujúce a bolestné. Aby si na základe vlastného utrpenia uvedomil, že klamať a okrádať ľudí je zlé a nesprávne.

Takto prísne a nepodplatiteľne funguje univerzálna spravodlivosť, obsiahnutá v logike opätovných pozemských príchodov, ktorá samotná je dôsledkom jedného z najzákladnejších Zákonov univerza – Zákona spätného účinku. Ten hovorí: Kto čo zaseje, to aj bezpodmienečne zožne! Alebo ako vraveli naši predkovia: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Alebo: Božie mlyny melú pomaly, ale isto! To teda znamená, že spravodlivá odplata nás určite neminie. Ak sa nám jej nedostane ihneď, tak určite po smrti, alebo až potom v ďalšom pozemskom živote.

Ak by teda rôzni podnikatelia, majitelia firiem, politici, štátnici a koniec koncov celá spoločnosť vedela o týchto skutočnostiach, ak by sa o nich otvorene hovorilo, mnohí z tých, ktorí dnes konajú nečestne a v ktorých ešte zostali zbytky svedomia, by sa určite nad tým zamysleli. A na základe svojich úvah by potom prehodnotili svoj postoj k druhým v duchu omnoho väčšej ľudskej ústretovosti a ohľaduplnosti.

No a pre všetkých tých, ktorí tieto veci chápať nechcú, ktorí ich ignorujú a nehodlajú sa nad nimi zamýšľať, pre všetkých tých platí nasledovné:

Váš smiech, založený na plači a strádaní iných sa zmení v plač! Vaše bohatstvo, založené na okrádaní iných sa zmení v žalostnú núdzu! Lebo čokoľvek zlé ste učinili iným, to budete musieť jedného dňa prežiť na svojej vlastnej koži! Taká je totiž železná spravodlivosť, ktorej uniknúť nie je v silách nikoho na tejto zemi.

Vedz preto každý, kto páchaš zlo akéhokoľvek druhu, že pokiaľ si ty pokojne spíš a všemožne užívaš, železné zákony Božej spravodlivosti spriadajú v tichosti nitky tvojho osudu tak, že jedného dňa ťa tvrdo a bolestivo udrie presne to isté zlo, ktoré si ty sám spôsoboval iným. Tým si môžeš byť ty slepý a hluchý človeče, už teraz viac ako stopercentne istý!