Uvažovanie o živote takom, aký naozaj je…

Nedávno som sa stretla so zaujímavou otázkou a síce, ktorá pravda a ktorá spravodlivosť je tou najsprávnejšou? Lebo všetko sa zdá byť relatívne a to, čo je spravodlivé pre jedného nemusí byť takým aj pre druhého. Vždy teda záleží ako to vnímame a na koho strane sa nachádzame. A presne rovnako relatívnym spôsobom je to aj s pravdou.

Existuje teda skutočná pravda a skutočná spravodlivosť? Alebo je všetko len relatívne a súvisiace s určitým uhlom pohľadu?

Čo je teda vlastne Spravodlivosť? Uvediem jeden príklad zo života: Pred nedávnom som išla okolo budovy, na ktorej bola veľká značka „P“, ako parkovisko a pod ňou dodatok: Vyhradené pre majiteľa objektu! Presne toto isté je možné povedať i o skutočnej Pravde a Spravodlivosti, s veľkým „P“ a veľkým „S“: Vyhradené Majiteľovi Zeme a celého vesmíru!

Vezmime si najskôr Spravodlivosť. Spravodlivosť s veľkým „S“! Nie je nijakým prázdnym pojmom, ale skutočne jestvuje! Naplňuje sa v železných Zákonoch, činných vo stvorení, avšak v úplne inom časovom kontexte, než je schopný vnímať malý človiečik v rozmedzí svojho kratučkého pozemského života. Keďže v tomto krátkom čase sa jej účinky neraz očividne neprejavia vznikol názor, že nijaká Spravodlivosť neexistuje. Že jestvuje len spravodlivosť s malým „s“, spravodlivosť ľudská, ktorú si je možné vyložiť a prispôsobiť, ako sa komu zapáči.

O týchto rozdielnych časových dimenziách vnímania reality existuje vtip: Istý človek sa stretol s poslom z výšin a pýtal sa ho: Je pravdou, že tam u vás hore je milión Eur ako jeden cent. Áno, je to pravda – odvetil onen posol. A je pravdou, že tam u vás je milión rokov ako jedna sekunda? Áno je to pravda. A mohol by si mi prosím ťa darovať jeden cent? Áno, rád, iba sekundičku počkaj.

Tento úsmevný dialóg vystihuje nielen spomínaný časový, ale aj hodnotový rozdiel vo vnímaní reality. Človek preto nesmie brať za určujúci svoj vlastný, pozemský pohľad, ale musí sa dokázať nadeň povzniesť ak chce pochopiť, čo je to Spravodlivosť. Spravodlivosť s veľkým „S“, ktorej účinky ďaleko presahujú časové rozmedzie jedného pozemského života, ale berú na zreteľ celé naše bytie, ktoré je omnoho obsiahlejšie, pretože zahŕňa naše jestvovanie pred pozemským narodením, ako aj po pozemskej smrti. Náš súčasný život je teda iba krátkym, ale veľmi dôležitým výsekom nášho bytia, ktoré sa v prevažnej miere odohráva tam, na „druhej strane“. Náš terajší život je len akési krátke vymrštenie ryby nad vodnú hladinu.

Ak teda človek z hľadiska vlastného, obmedzeného pohľadu na život mylne vyvodzuje, že Spravodlivosť neexistuje, je to len jeho vlastná chyba. Nenamáhal sa totiž prekročiť svoj vlastný tieň a všetko jeho myslenie a uvažovanie sa stále pohybuje iba v intenciách jedného pozemského života. Avšak povinnosťou každého človeka je, aby sa snažil pochopiť, čo je to skutočná Spravodlivosť a ako pôsobí. Jeho povinnosťou je, aby sa tú svoju malú pozemskú spravodlivosť neustále snažil pripodobňovať Spravodlivosti skutočnej, pretože inak sa mu stane úplnou fraškou presne tak, ako je tomu dnes.

A teraz k Pravde, s ktorou je to obdobne. Opäť existuje Pravda a pravda! Tých právd s malým „p“ sú milióny. Je ich toľko, koľko je ľudí, pretože každý chce mať svoju pravdu. Toto je však zmätok, ktorý plodí iba nedorozumenia, konflikty, spory, či dokonca vojny. Mnoho tragédií v histórii našej civilizácie bolo spôsobených tým, že nejaký človek, alebo určitá skupina ľudí začala považovať svoju malú ľudskú „pravdu“ za „Pravdu“ veľkú a túto ako takú presadzovať, či dokonca vynucovať násilím.

Prísne vzaté, človek vo svojom zúženom chápaní a vnímaní nie je schopný nikdy postihnúť Pravdu. To, čo pri svojej najlepšej vôli dokáže je iba jeho osobné spoznanie časti Pravdy, ktorá sa však jeho uchopením automaticky stáva „pravdou“.

Z toho ale nemožno mylne vyvodiť, že objektívna Pravda neexistuje. Ona existuje! Vo svojej celistvosti a komplexnosti je však naozaj vyhradená iba Majiteľovi Zeme a celého univerza. Človek ju ako takú nebude schopný nikdy plne pochopiť, avšak je jeho povinnosťou neustále sa k nej približovať vo svojom poznávaní. Je povinnosťou ľudí neustále prispôsobovať svoje malé pravdy onej veľkej Pravde. V tom spočíva pokrok, odkrývanie nových, neuveriteľných obzorov a neustály vývoj bez konca. Ľudstvo má hľadať Pravdu a má sa k nej svojim poznaním čoraz viacej približovať. Je to jeho svätá povinnosť!

A je nám to navyše nesmierne uľahčené tým, že Pravda vo svojej celistvosti a komplexnosti, táto veľká, vznešená Pravda, samozrejme prispôsobená chápavosti a vnímavosti súčasného ľudstva bola na Zemi zakotvená vo forme písaného slova. Toto zakotvenie je nedoceniteľným darom ľudstvu, ktoré sa má ku nej vo svojom poznaní a živote stále viacej približovať. Úsilie a námahu v tomto smere však musí vyvinúť iba ono samo.

Ak nie, potom zostane navždy uväznené vo svojich malých „pravdách“, ktoré sa vždy budú medzi sebou navzájom biť a prinášať rôzne nedorozumenia. Prinášať nepokoj, zmätok, konflikty, sklamania, nešťastia a tragédie.

A ešte niečo na záver: Miera hodnoty každej jednotlivej ľudskej pravdy a zároveň miera hodnoty osobnosti každého jednotlivca je vždy priamo úmerná tomu, ako vážne a intenzívne sa ten ktorý človek sám snaží približovať k poznaniu skutočnej, veľkej Pravdy.