Uvažovanie o živote takom, aký naozaj je…

Kým ako ľudia vlastne sme, kde je náš pôvod a čo je zmyslom nášho bytia? V odpovediach na tieto dôležité otázky by mal mať jasno každý z nás. A práve z toho dôvodu, aby sme k onomu objasneniu aspoň trochu prispeli vznikol nasledovný text.

Kde má teda človek svoj pôvod? Kde má pôvod ľudský duch, čiže to najskrytejšie jadro každého z ľudí?

Náš pôvod je v duchovnej ríši, nazývanej aj rajom. Tam sa všetko zachvieva iba podľa Vôle Najvyššieho. V raji žijú ľudskí duchovia, ktorí túto Vôľu plne rešpektujú a podľa nej sa bezvýhradne riadia. Oni však nie sú tými, ktorí prichádzajú na zem a rodia sa v pozemských telách.

Okrem nich sa tam totiž nachádzajú ešte aj iní, nezrelí ľudskí duchovia, alebo lepšie povedané, nezrelé ľudské duchovné zárodky, ktoré potrebujú duchovne dozrieť. Vo vysokom tlaku Svetla, nachádzajúcom sa v duchovnej ríši je to pre nich ale nemožné. Jediný spôsob, akým môžu dospieť k plne seba vedomej duchovnej osobnosti je pre nich cesta nadol, do hmotnej časti stvorenia, kde je tlak Svetla omnoho menší. Tu, v hmotnosti, môžu duchovné zárodky dozrievať a vyskúšať si život podľa vlastnej, slobodnej vôle. Tu môžu dozrievať v rozpoznávaní správneho od nesprávneho a naučiť uprednostňovať iba správne a vyhýbať sa nesprávnemu.

Čo je však správne a čo nesprávne, alebo inak povedané, čo je dobré a čo zlé? Dobré a správne je iba to, čo sa zachvieva vo Vôli Najvyššieho, pretože jedine táto Vôľa je absolútne dokonalá. Chybné, nesprávne a teda aj zlé je to, čo vo svojom jednaní nerešpektuje túto Vôľu a tým sa stavia proti nej.

No a keďže, ako už bolo spomenuté, v raji sa všetko radostne zachvieva iba vo Vôli Najvyššieho, musia byť ešte nezrelé duchovné zárodky vypudené z raja, a to smerom nadol, do hmotného sveta, kde majú dozrieť v samostatné duchovné osobnosti. Osobnosti, ktoré na vlastnom prežití spoznali, že nie ich svojvoľnosť, ale iba život podľa Vôle Najvyššieho im môže zaručiť radosť, mier a šťastie.

Je tomu tak z toho dôvodu, že jedine Božia Vôľa je dokonalá, kým ľudská vôľa naopak nedokonalá, a to v praxi znamená, že ľuďom musí život podľa ich vlastnej vôle nevyhnutne prinášať iba nedokonalosť, nespokojnosť a nenaplnenie. No a nezrelí ľudskí duchovia, žijúci v hmotnosti majú potom na základe rôznych bolestných prežití a skúseností nakoniec pochopiť, že šťastný, spokojný a vyrovnaný život je možný iba podľa Vôle Stvoriteľa.

Kto dospeje k tomuto zásadnému poznaniu a naučí sa vo svojom živote naozaj žiť podľa Vôle Najvyššieho, čo začína v prvom rade jej dokonalým poznaním, ten sa potom môže vrátiť naspäť do raja, odkiaľ kedysi, ako tejto zásadnej skutočnosti si nevedomý vyšiel a kam sa potom, ako plne vedomý si tejto rozhodujúcej pravdy môže vrátiť naspäť. Môže sa tam teda vrátiť jedine v prípade, že sa celým svojim životom, svojim myslením cítením, rečou a jednaním trvale vradil do Vôle svojho Stvoriteľa.

Pokým to nepochopí a vo svojom živote aj plne nezrealizuje, dovtedy musí prebývať v hmotnosti a byť v nej vystavený rôznym druhom utrpenia, ktoré presne zodpovedajú miere jeho odklonu od poznania a od života podľa Vôle Najvyššieho.

Náš život v hmotnosti je teda akousi školou pre skutočný, večný život v raji a našou úlohou je byť dobrými žiakmi, dosiahnuť tento cieľ a tak naplniť zmysel vlastného bytia.